Chôdza po špičkách u detí: kedy je to v poriadku a kedy riešiť

Krátke fázy chôdze po špičkách sú u malých detí pomerne bežné – skúmajú vlastné telo a rovnováhu. Podstatné je, ako často a ako dlho sa to deje a či sa pridružujú ďalšie znaky (bolesť, pády, asymetria).

Kedy ide o bežný jav

V predškolskom veku môže ísť o prirodzené experimentovanie s postojom a rovnováhou. Typicky ide len o krátke úseky bez bolestí a bez vplyvu na celkový motorický prejav. Dieťa zvládne drep, chôdzu po pätách aj bežný beh.

Signály na konzultáciu
Pretrvávanie špičkovania väčšinu dňa alebo po 3.–4. roku.
Pádová nestabilita, časté zakopávanie.
Bolesť lýtok/päty, napäté lýtkové svaly či skracovanie achilovky.
Výrazná asymetria medzi nohami.

V týchto prípadoch je rozumné poradiť sa s pediatrom či fyzioterapeutom.

Domáca observácia a hry

Sledujte, ako dieťa chodí naboso po rôznych povrchoch (koberec, tráva). Hry na rovnováhu, „chytanie“ predmetov prstami, pomalé prehupovanie z päty na špičku a späť rozvíjajú koordináciu. Obuv s ohybom v prednej tretine a širokou špičkou dá prstom priestor pracovať.

Čomu sa vyhnúť

Ťažké a tuhé topánky môžu zhoršiť techniku došľapu. Trestanie či napomínanie za špičkovanie nepomáha – funguje hravý tréning a trpezlivosť (napr. „kráčame potichu ako mačka“).

FAQ

Pomôže tvrdá päta alebo klin pod pätou? Bez vyšetrenia nie. Často zafixujú nevhodný vzor.
Môže dieťa športovať? Áno, s dôrazom na rozmanitosť a techniku.
Kedy je to „len zlozvyk“? Ak ide o krátke úseky bez ďalších príznakov a dieťa zvláda aj chôdzu po pätách, väčšinou ide o prechodnú fázu.

Záver: Dajte deťom čas a pestré podnety. Väčšina „špičkovačov“ sa s pribúdajúcou stabilitou sama vráti k plnohodnotnému došľapu.