Sú barefoot topánky zdravé? Mýty a fakty z pohľadu ortopéda

Mýtus 1: „Barefoot obuv spôsobuje ploché nohy.“

Fakt: Samotné nosenie bosých topánok vám ploché nohy nespôsobí. Táto obava vychádza z predstavy, že bez podpornej vložky klenba chodidla „spadne“. Ortopédi však upozorňujú, že tvar klenby je z veľkej časti vrodený a bežná obuv nemá zásadný vplyv na vznik plochých nôh. Ako uvádza MUDr. Pavel Sadovský, topánkou nevytvoríme ani nepokazíme klenbu – ak má človek predispozíciu k peknej klenbe, zostane mu, a naopak ak má sklon k ploššej nohe, žiadna topánka s tým veľa neurobí. Čo však obuv ovplyvňuje, je funkcia svalov chodidla. Ak nohy celý deň fixujeme v pevnej topánke s podpormi, svaly klenby ochabujú pre nedostatok činnosti. Bosá chôdza naproti tomu núti svaly aktívne pracovať a klenbu posilňuje. Namiesto pasívneho podopierania oblúka vložkou sa klenba trénuje – podobne ako keď miesto nosenia korzetu radšej cvičíte chrbtové svaly. Výskum publikovaný v prestížnom vedeckom časopise Scientific Reports ukázal, že už 6 mesiacov chôdze v minimalistickej obuvi zvýšilo silu chodidiel v priemere o 57 %. Tieto silnejšie svaly sa potom prirodzene starajú o lepšiu oporu klenby. Z uvedeného vyplýva, že barefoot obuv sama osebe nespôsobuje ploché nohy – dôležitejšie je, či chodidlá dostávajú príležitosť pracovať. Ak áno, klenba sa bude skôr spevňovať než padať.

Mýtus 2: „Bosé topánky nie sú vhodné na tvrdé mestské povrchy.“

Fakt: Časť ortopédov namieta, že chôdza „na boso“ po asfalte a betóne nie je prirodzená a môže nohy zaťažovať. Napríklad spomínaný MUDr. Sadovský hovorí, že chodenie po tvrdej dlažbe v barefoot obuvi podľa neho nemá žiadny prínos. Treba uznať, že tvrdé povrchy sú neľútostné – bosá noha na betóne cíti každý náraz. Ak však človek upraví techniku chôdze, aj na asfalte sa dá chodiť pomerne pohodlne. V barefoot topánkach totiž inštinktívne došľapujeme mäkšie a kratším krokom. Žiadne prudké údery pätou; skôr jemný krok cez stred chodidla a pruženie kolenami. Tým sa nárazy minimalizujú. Navyše moderné bosé topánky majú aspoň tenkú podrážku, ktorá poskytuje základnú ochranu pred rozžeraveným povrchom či drobnými ostrými kamienkami. Ortopédi sami odporúčajú pre deti na vonkajšie nosenie mäkkú, širšiu a flexibilnú obuv namiesto tvrdej ortopedickej – stačí, že topánka má poddajnou podrážku a netlačí. Kvalitná barefoot obuv tieto kritériá spĺňa. Na druhej strane, ak niekto strávi celý deň chôdzou či státím na betóne, možno bude spočiatku pociťovať väčšiu únavu nôh v bosých topánkach. Riešením môže byť striedanie obuvi alebo použitie mäkkej podložky (napr. protiúnavového rohožca) pri dlhom státí. Vo všeobecnosti však platí, že bosé topánky sa dajú bezpečne nosiť aj v meste – len treba počúvať svoje telo a v prípade nadmernej únavy chodidlám dopriať oddych.

Mýtus 3: „Barefoot topánky sú vhodné pre každého za každých okolností.“

Fakt: Nadšenci bosého obúvania radi hovoria, že bosé topánky sú prospešné pre každého – od batoľaťa až po dôchodcu. Z veľkej časti to môže byť pravda. Barefoot obuv prinavracia chodidlám slobodu pohybu a neobmedzuje ich, z čoho väčšina ľudí profituje. Deti, ktoré od malička nosia bosé topánky, majú silnejšie nohy a lepšiu koordináciu. Dospelým so sedavým zamestnaním môžu bosé topánky zlepšiť držanie tela a posilniť ochabnuté svaly chodidiel. Seniorom bosá obuv zlepšuje rovnováhu a cit v chodidlách, čo pomáha predchádzať pádom. Napriek tomu sa nájdu situácie, keď je opatrnosť namieste. Napríklad diabetici s neuropatiou (zníženou citlivosťou nôh) by nemali chodiť naboso ani v barefoot topánkach – necítia drobné poranenia, ktoré sa môžu skomplikovať. Tiež pri vážnych deformitách chodidla alebo po operáciách ortopédi často dočasne odporúčajú ortopedické vložky či špeciálnu obuv. Neznamená to však, že sa taký človek musí vzdať bosých topánok navždy. Zväčša ide o preklenutie akútneho stavu. Keď sa noha zotaví alebo posilní cvičením, môže postupne prejsť na barefoot obuv. Vo všeobecnosti platí, že pre väčšinu ľudí sú bosé topánky pozitívnym zlepšením oproti konvenčnej obuvi – len treba brať ohľad na individuálne zdravotné okolnosti. Ak si nie ste istí, vhodnosť barefoot obuvi je dobré konzultovať s lekárom alebo fyzioterapeutom, najmä pri existujúcich ortopedických diagnózach.

Mýtus 4: „Bosé topánky ma zázračne vyliečia.“

Fakt: Žiaľ, bosá obuv nie je všeliek. Niekedy sa stretávame s prehnanými tvrdeniami, že barefoot topánky odstránia všetky bolesti chrbta, napraví klenbu či vylieči halluxy. Pravdou je, že bosé topánky sú len nástroj – akýsi “doping” pre vaše nohy, ktorý odstráni prekážky brániace prirodzenému pohybu (ako úzky priestor na prsty, vysoké podpätky a tvrdú neohybnú podrážku). Tým vytvoria podmienky, aby sa nohy mohli posilniť a držanie tela zlepšiť. Samy osebe však vaše problémy nevyriešia bez vášho pričinenia. Ak máte napríklad bolesti kolien z nesprávneho štýlu chôdze, obutie barefoot topánok vás automaticky nevylieči – budete sa musieť naučiť správnejšiemu stereotypu došľapu a posilniť oslabené partie. Bosé topánky vám to umožnia (lebo vás neobmedzujú), ale nevykonajú prácu za vás. Rovnako ak máte ochabnutú klenbu, jej zlepšenie príde len vtedy, ak začnete chodidlo vedome používať a cvičiť. Dobrou správou je, že ak bosé topánky skombinujete s vhodným cvičením a postupným tréningom, odmenou môže byť zlepšenie zdravotného stavu – napríklad ustúpenie bolestí kolien či chrbta spôsobených doterajším nesprávnym držaním tela. Samo to však nepríde zo dňa na deň. Bosá obuv je výborný pomocník na ceste k zdravším chodidlám, ale nie je to zázračný liek bez námahy.

Zhrnutie: Z pohľadu ortopéda môžu byť barefoot topánky veľmi prospešné, pokiaľ k nim pristupujeme rozumne. Nie sú to žiadne magické “liečivé” topánky – stále platí zásada postupnosti a vnímania potrieb svojho tela. Na druhej strane, mnohé obavy z bosých topánok sa nepotvrdili. Barefoot obuv nespôsobuje ploché nohy (skôr naopak, svaly klenby posilňuje) a drvivej väčšine ľudí nôžky skôr rozhýbe a upevní než poškodí. Samozrejme, vždy budú existovať výnimky a špeciálne prípady, kde treba individuálne riešenia. Všeobecne však platí, že návrat k prirodzenej chôdzi v kvalitnej bosej obuvi je z ortopedického hľadiska krokom správnym smerom – no s podmienkou, že ho robíme s citom a rozumom.